Život píše, časť druhá

Dovoľte mi podeliť sa s Vami ďalší kúsok básnickej zbierky, ktorú som nedávno predstavila v úvodnom článku. 

 

Spomienky

Ostáva mi už iba,

písať o tom, ako mi chýbaš.

Ako to vnímam,

čo sme spolu zažili...

a koľko času spolu trávili.

 

O tom, ako sa mi detstvo vytráca

a ja sa spomienkami k Tebe vraciam.

Spomienky sú to jediné, čo nám ostalo,

ani nevieš, ako ma to zasiahlo.

 

S Tebou odišlo aj niečo veľké zo mňa,

najprv som si to nechcela priznať

bolo mi smutno, aj keď na to nebol dôvod.

Prečo bol nutný Tvoj odchod?

Prečo to aj po rokoch tak bolí ?

Asi sa to nikdy nezahojí.

Prečo Ti ani lieky nepomohli?

Už svoje emócie neovládam, skladám zbrane,

Hádam to raz so seba dostanem.

 

Čas plynie ako voda,

stále som sa bez Teba žiť nenaučila.

Možno ani nechcem,

sama neviem .

 

Po smiechu býva plač,

aj v ten deň to bolo presne tak.

Vyčítam si, že som mala úsmev na tvári,

keď Ťa prvý krát do nemocnice brali.

 

Na druhý deň som sama k Tebe kráčala,

aj bez sĺz som to zvládala.

Vyplakala som sa predtým

a Robo nás utešil.

 

Že vyzeráš, ako by Ti nič nebolo

a  naozaj to tak bolo.

Dobrá farba, úsmev na tvári,

dodnes si pamätám, ako sme tam spolu sedeli,

 

otočení k oknu

a dával si mi nemocničnú stravu.

Prerozprávali sme to celé,

o športe, a že čo je nové.

 

Už len toľko:

Pre mňa si ten, čo asi vedel všetko,

veľa som sa od teba naučila

a stále Ťa mi to pripomína.

 

Mám pocit akoby to bolo dnes,

keď sme nechceli jesť.

Chleba si nám na vojačikov rezal,

a vždy si nás ukecal.

 

Predobedné prechádzky,

záhradné opekačky. 

Je toho dosť.

 brali sme to ako samozrejmosť...

 

Nikomu nenapadlo nič také,

je to viac ako kruté.

Utešujem sa, že Ťa už nič nebolí

a môžem sa za Teba už len modliť.  

                                                                                                                           Anjel

Pamätám si ako si mi hovoril, že mastné ruky sa umývajú horúcou vodou.

a ja som nad tým, iba krútila hlavou,

že viem to aj sama,

dnes by som to chcela počuť znova.

 

Zobrala by som to úplne v pohode

škoda, že to takto už nikdy nebude.

Hovorí sa, že čas vylieči všetko,

stále mám v srdci jedno prázdne miesto.

 

Po dlhej dobe za Tebou roním slzy,

lebo jedna vec ma strašne mrzí,

že som Ti nepovedala, čo som tak strašne chcela,

že som na to odvahu nenabrala.

 

Už je na to pozde,

pretože Ty si tam hore.

Premenil si sa na anjela,

ktorý sa snáď na nás s úsmevom pozerá. 

 

Nám ostáva už iba spomínať na to dobré,

bol si človek, ktorý si nezaslúžil zomrieť.

Nie tak skoro,

veď na penzii si nebol dlho.

  

Istý čas som s Tebou nemohla byť,

musela som sa v nemocnici liečiť.

Prišla som za Tebou hneď ako to bolo možné

a bolo nám spolu tak dobre. 

 

V marci, keď snežilo,

mne to za Tebou prísť nebránilo,

tak veľmi som Ťa vidieť chcela

a bolo mi jedno, že máme problém vyjsť z dvora.

 

Prišiel apríl

a Ty si nás navždy opustil,

tá predstava, že to raz príde

a on tu už nebude...

 

Že si spolu nezahráme karty,

až teraz si uvedomujem, aký bol spoločný čas vzácny.

Povedať svojim ako ich máme radi,

mňa to dodnes trápi. 

 

Bojovník

Práve som dojedla tvoj obľúbený orechový koláč,

a so slzami v očiach som musela odísť od stola.

Premohli ma spomienky na Teba,

môjho jediného deda.

 

Na to, aký si bol občas tvrdohlavý,

ako sme spolu mastili karty.

Dokonca aj v ten osudný deň,

vrátila by som ho, hoci na sekundu len.

 

Odkedy tu nie si,

sa tmy desím.

Večer pri filme musím mať zapnuté svetlo,

aby sa mi pred očami nepreplo.

 

Na moment, keď odprevádzame Ťa,

a v našom srdci ostala len prázdnota.

Odišiel mi parťák na športovú tému

a ja už nemám ani záujem o ňu.

 

Kariéra športového komentátora?

To je už iba veľká otázka.

Možno dostanem nový impulz a možno nie,

iba boh vie.

 

Dejepis a vojny boli Tvoje hoby,

možno by sme teraz kecali o príručkách špeciálnej jednotky.

O bojových stratégiách...

Bojovník si pre mňa Ty,

a navždy ostaneš v mojom srdci.

Fotogaléria

---