Život píše -

Poďakovanie

     Ďakujem, že čítaš moju prvotinu, predtým než sa začítaš do jej veršov tak by som Ti rada k tomu povedala pár slov. Nasledujúce riadky sú plné nenávisti, bolesti a smútku, ale aj krásnych spomienok.

     Nezačala som to písať s tým, že z toho bude niekedy zbierka. Ten nápad sa zrodil neskôr. Bol to liek, spôsob, ako sa vyrovnať s veľkou stratou dvoch blízkych ľudí. Doslova som sa z toho vypísala. Trvalo to viac, ako tri roky než na papier padli posledné verše, no každý z nich je písaný srdcom, tak ako som to v danom momente cítila. Dúfam, že to pochopíš.

     Zbierku venujem dedovi Rudovi a babke Marí, ktorí už nie sú medzi nami, no navždy ostanú v mojom srdci.

 

 

 

 

                                                                                              Dana Kontúľová

                                                                                              (Fénix)

Dedo

 

Opustil si nás veľmi skoro,

bol si ten najlepší dedko.

Vždy si pri nás stál

a povzbudivý úsmev nám venoval.

 

Bol si pracovitý

a vždy usmiaty,

takého si Ťa pamätať chcem,

nikdy na teba nezabudnem.

 

90 % nášho rozhovoru

sme venovali športu,

boli to tie najkrajšie momenty,

ostali nám na nich už, iba spomienky.

 

V Smolníku si vyrastal,

s babkou si sa do Spišskej presťahoval,

vychovali ste dvoch úžasných ľudí.

Celá rodina za tebou smúti. 

 Na záhradke si rád robieval,

do lesa s káričkou chodieval.

Vonku zapršalo

a hneď sa rozdávalo.

Pri kartách si sa rozčuľoval,

no aj tak si nás vždycky zdolal.

Rakovec bol Tvoj druhý domov,

k srdcu Ti prirástol.

Päť vnúčat máš,

všetkým nám veľmi chýbaš.

 

Vždy, keď si počul Radku spievať,

nie raz Ťa hlasom dokázala dojať.

Na Veroniku si bol právom hrdý,

na ňu a jej športové výkony.

Z Janky bude možno masér,

z Reného Ti rastie Nemec zase.

A ja Danka??

Zložila som túto básničku,

len  pre teba na rozlúčku.....

                                                     

                                                                                                             Ďakujem

V jeden deň sa to všetko zmenilo,

v deň keď Tvoje veľké srdce dobilo.

Vedeli sme, že sa to raz stane,

no aj tak to bolo nečakané.

 

Posledný krát si mi gratuloval

a o pár dní si už navždy skonal.

Sľúbil si, že ešte zavoláš,

už nikdy nebudeme počuť Tvoj hlas.

 

Chceli sme Ti doniesť tortu, aspoň okoštovať,

no nestihli sme Ti ani poďakovať.

Povedať tých pár ďakovných slov,

že ako si nám vždy pomohol.

 

Bez prstov si zvládal čo sa dalo,

v pamäti mi to ostalo.

V ťažkých dňoch si sa ospravedlňoval, že s Teba nič nemáme,

že len spíš a my sa na Teba pozeráme.

 

Chcela by som Ťa ešte chytiť za ruku

a povedať vetu:

,, ĎAKUJEM za všetko,

bol si ten najlepší dedko.“

  

Fotogaléria

---