Prečo kandidujem? Ladislav Lorinc - Ostal som bojovať.

Tradičná otázka a odpoveď

"Prečo som sa rozhodol kandidovať?"

Po 6 rokoch v komunálnej politike cítim príležitosť posunúť svoje aktivity na vyššiu úroveň a pomôcť svojmu sídlisku, svojmu mestu. Cítim podporu a zodpovednosť. Rozhodol som sa. Úspech, ale záleží od voličov a od toho, či vnímame svet okolo seba rovnako. 5.marec 2016 rozhodne. Po voľbách môže byť moje miesto v parlamente alebo zobudím sa a pôjdem do svojej práce s úsmevom na tvári, lebo ju mám rád. Som za ňu úprimne vďačný. Dokáže ma slušne uživiť, kolegov mám skvelých. Budem sa venovať práci v komunite v Košiciach, či už ako politik alebo cez tretí sektor.

Teraz veľmi osobne

Poviem to netradične rozprávaním osobného príbehu. Popíšem reálnych ľudí. Ľudí, ktorých si vážim a prežil som s nimi svoje dospievanie. Poviem to priamo: „Chlapci idem za nás. Za Vás, aby ste sa mali kde vrátiť. Za seba, aby som si rodinu mohol založiť v úspešnej krajine s perspektívou budúcnosti pre moje deti."

Nie sú to príbehy, ktoré vidíte na titulkách novín a televízie. Sú to však reálne príbehy o živote mojej generácie. Revolučnej generácie 1989+. Chlapcov spod košickej brány, ktorí vyrástli v sne o úspechu a uznaní na Slovensku. Namiesto toho však nedostali nič a znechutení museli odísť. Nikdy sme pritom nechceli žiadne istoty ani veci zadarmo, ani poľutovanie. Chceli sme len zarobiť svojou prácou na svoje vlastné jazdené S-Class.

Jediné, čo sme od štátu očakávali bolo, že vytvorí rovnaké podmienky pre všetkých (rovnosť príležitostí), že budú platiť jasné pravidlá (právny štát a vymáhateľnosť práva), že budeme žiť v spokojnej a vyrovnanej spoločnosti (prosperujúci štát). To boli pre nás istoty a najlepšia sociálna politika. Nestalo sa.

Boli sme možno naivní. S dobrým úmyslom a snahou sa to predsa podarí prekonať. Ako športovci sme boli naučení tvrdo makať. Nepodarilo sa. Snaha. Hnev. Boj. Bezmocnosť. Rezignácia. Apatia. Odchod z krajiny.

Toto sú príbehy mojich bratov, mojej rodiny - Pištu a Kuba, ktorí odišli žiť do Sydney a Okyho, ktorý odišiel žiť do Prahy.

Príbeh Kuba mladého profesionálneho športovca

Kuba poznajú všetci ako fešáka z módnych časopisov, ktorý láme ženské srdcia. Je to pravda. Kubo vždy vedel rozprávať a namotávať ženy.

Okrem toho bol však Kubo jeden z najlepších zápasníkov a reprezentantov Slovenska v zápasení za posledné roky. Víťaz ceny športovec roka 2011, ôsme miesto na majstrovstvách sveta v zápasení. Aby ste si vedeli predstaviť, čo to je, tak naposledy vo voľnom štýle dosiahol taký úspech Lohyňa v 1978.

Dočkal sa neskutočného drillu a tvrdej práce. Väčšinu roka na Kaukaze na sústredeniach s najlepšími zápasníkmi sveta. Školu nikdy nedokončil. Nemohol. Nemali pochopenie pre jeho absencie a preto, čo všetko dáva do športu a reprezentácie našej krajiny. Doplnky výživy a sústredenia zdarma. Na “kecky” dostal málokedy, súťaže financované jeho rodinou a ním samým. Robota na čiastočný úväzok v rodinnej firme, aby mal na pivo s priateľmi. Nechcel byť závislý na nikom. Kto by zamestnal profesionálneho športovca bez školy? Možno sa pýtate prečo musel pracovať? Z klubu a reprezentovania dostával 250 eur mesačne (pozn. Minimálna mzda je v súčasnosti 405 eur), plus príležitostné drobné za čiastočné úspechy.

Reprezentant Slovenska to teda vzdal a odišiel do Austrálie robiť kávu v kaviarni. V súčasnosti trénuje MMA v Austrálii a je mimoriadne úspešný. Na otázky okolia ako mohol tak úspešný a talentovaný športovec odísť mu ostáva jediná odpoveď… asi ju tušíte.

Príbeh Pištu mladého podnikateľa

Pišta je skvelý chlap. Rovný a priamy. To mu občas spôsobilo aj prekérne situácie, ale vždy sme sa na tom neskutočne zasmiali. Mal sen o vlastnej firme a dlho to dokázal aj k svojmu snu ťahať. Voda, plyn, kúrenie, stavebné práce. Chlapec pre všetko. Veľmi šikovný. Až kým neuviazol tam, kde väčšina slovenských živnostníkov. Splatnosť faktúr, morálka obchodovania.

Ako poctivý samoživiteľ nemohol prestať. Ako pravý športovec srdcom to nechcel vzdať. Pokračoval v ďalších zákazkách v snahe, že zarobí kým sa mu vrátia sľúbené peniaze. Nestalo sa. Dlhy sa kopili, dlžníci sa smiali do tváre. Veď nech sa súdi…Stavbári Vám potvrdia, že takto sa to dlho ťahať nedá a súdne vymáhanie znie dobre jedine na papieri, kým k tomu nedôjde. Teda na Slovensku.

Firmu musel položiť a odísť do Austrálie. Štúdium angličtiny a príležitostné brigády v kaviarňach na ubytovanie a školné. V súčasnosti trénuje MMA v Austrálii a je úspešný. Dokonca schudol viac ako 20 kg. Šťastie a spokojnosť sa odzrkadlí na Vašom tele. Poznáme to všetci.

Svojmu šéfovi otvára obchod so stavebným materiálom v Austrálii, lebo to ho baví a vie to. Miestny sa nestačia čudovať, čo všetko dokáže urobiť ako mladý chlapec, a ako sa vyzná do remesla. Hneď ako dostane povolenia na živnosť v Austrálii, tak všetci pevne veríme, že to rozbehne znova. V cudzine. Človek, ktorý nepoznal nikoho, nepoznal jazyk. Jediné, čo potrebuje sú podmienky, aby sa uživil vlastnými rukami. Na otázky okolia ako mohol tak nadaný mladý stavbár, podnikateľ odísť do Austrálie a zanechať svoj vlastný biznis, mu ostáva jediná odpoveď.

Príbeh Okyho mladého realitného makléra

Marek, prezývaný Oky. Veľký poctivák, všetko zváži 3x, ale kým napíše sms zaspí pri nej. Tak ho všetci poznáme. Neskutočný zápasnícky talent v mladom veku. Zdedil to po otcovi. Úspešnom reprezentantovi. Už po strednej škole niekoľko zranení a perspektíva slovenského športu, ktorú zažil doma. Rozhodol sa študovať a robiť kariéru. Manažment. Skončil bakalára a rozhodol sa postaviť na vlastné nohy, nežiť s rodičmi a starať sa sám o seba.

Vynikajúci v motivácii a v počúvaní. Prišla príležitosť finančné poradenstvo. Ideálne, zarobí sám podľa svojich vlastných úspechov. Skončil, lebo mu to nesedelo, ale hneď na to dostal prácu v realitnej kancelárii. Úrad práce platil polovicu (180 eur), polovicu zamestnávateľ (180 eur). Prísľub zvýšenia platu a normálnej mzdy akonáhle sa uchytí a zaučí. Predal a prenajal niekoľko bytov, odmena padla vhod. Dodnes pamätám tie oslavy.

Po čase však prišlo vytriezvenie. Regulérnej zmluve a normálnej mzde sa zamestnávateľ vyhýbal. Vraj sa to neoplatí, lepšie je cez úrad, kým štát platí. Keď to neprišlo ani po roku, mladý človek sa musí rozhodnúť. Marek odišiel s priateľkou (v súčasnosti snúbenica) do Prahy.

Práca pre úspešného talianskeho podnikateľa v jeho vinotéke. Začal ako predavač. V súčasnosti má na starosti všetky prevádzky a chodí s úspešným talianom na obchodné jednania. Uchytil sa, lebo nechcel nič viac len príležitosť a podporu. Seriózne jednanie.

Na otázky okolia ako mohol tak poctivý a pracovitý mladý človek odísť z pohodlia domov a rodného mesta mu ostáva jediná odpoveď.

Prečo to píšem?

V súčasnosti v zahraničí žije viac ako 300 000 Slovákov. Bolo to ich rozhodnutie odísť a opustiť Slovensko. Nie každý však mal na výber a keď sa tých ľudí spýtate prečo tak urobili, poväčšine dostanete vzácne podobnú odpoveď. „A čo som mal robiť, nemal som na výber...Doma som nenašiel uplatnenie tak som ho hľadal inde.”

Odliv schopných mladých ľudí je veľký problém. Nie však niečo nové. Vždy tu bol. Mozgy odchádzali tam, kde našli uplatnenie svojich zručností, ocenenie svojej práce a kvalitu svojho života. Pokiaľ takéto podmienky nevytvoríme doma, nezmeníme to. Náš štát v súčasnosti nedáva takúto perspektívu a nádej na slušný život založený na našom vlastnom úsilí. Všetci z generácie Y sa cítime byť výnimoční a chceme viac ako prežívať. Tak sme vyrástli a boli vychovaní, na prísľube mieru a prosperity. Pravdou však je, že na Slovensku je bohužiaľ perspektíva pre mladých nastavená inak.

Rozhodol som sa

Ja som vykročil. Chceš zmeniť svoju krajinu? Začína to od teba. Napríklad 5.marca 2016

Ladislav Lorinc - kandidujem za SIEŤ - krúžkujte 41

Fotogaléria

---