Kilian Bron je považovaný za najkreatívnejšieho francúzskeho jazdca svojej generácie. Táto ikona horskej cyklistiky nám hovorí, ako nájdenie našej skutočnej vášne môže zmeniť život.

Bicykel. Každý na ňom v určitom okamihu jazdil, dieťa alebo dieťa. A potom, tu to máte. Koniec príbehu. Pre niektorých to bol začiatok HISTÓRIE. V prípade 29-ročného Kiliana Brona sa bicykel postupne stal hybnou silou života, pasom, "zámienkou" (ako sám hovorí) cestovať po svete, otvoriť sa druhým a predovšetkým inam. Pre tohto pilota so sídlom v Andorre a Annecy bolo dôležité venovať sa vášni a zvážiť ju čo najkreatívnejšie. Pretože Kilian, ktorý nie je spokojný s cestovaním po planéte so svojím horským bicyklom, prináša videá z väčšiny svojich výletov, pri ktorých sa fanúšikovia bicyklov aj nadšenci úteku trasú. Využíva jeden zo svojich vzácnych dní voľna a rozpráva nám, ako ho vášeň viedla na nové územia a ako môže byť palivom pre zmenu alebo životné smerovanie. Na dosah každého. Ak vieme, ako nájsť náš "bicykel".

Kilian, povedz nám o dni, keď sa na cyklotúre zrodil jazdec a tvorca videa, ktorého teraz na YouTube uznáva celý svet...

Kilian Bron: Mal som 13 rokov, nebýval som ďaleko od lanovky neďaleko Les Arcs a nasledoval som niekoľko priateľov, ktorí išli z kopca na bicykloch. V tom čase som jazdil na horskom bicykli trochu ako všetci chalani v mojom veku, mal som bicykel trochu ako všetci ostatní. Tým, že som ich sledoval pri tomto zjazde, som okamžite našiel niečo navyše v porovnaní so všetkými ostatnými športmi, ktorým som sa dovtedy mohol venovať, ako je skateboarding alebo lyžovanie.

Čo bolo také zvláštne na tom, čo sa stalo?

V skutočnosti som bol na bicykli v pohode. Cítil som, že tam niečo je, a po troch alebo štyroch výletoch som pochopil, že toto je cesta, ako ísť trochu ďaleko. Že bicykel bol perfektný nástroj na to, aby som išiel a preskúmal trochu doprava, doľava okolo môjho domu, v lesoch a na horách okolo. Takto to začalo...

Kilian kombinuje objavovanie spotov a zdatnosť v senzačných videách

Aké dieťa ste boli v tom čase v spoločnosti?

Bol som trochu všestranný, nie extrovert, ale ani introvert. Ten chlapík uprostred, ktorý sa nerozhadzuje. Na druhej strane som sa vždy vyjadroval prostredníctvom športu, či už je to lyžovanie alebo cyklistika. Občas som bol pokojný a trochu hyperaktívny. Som celkom vyrovnaný, ale transformujem sa, keď som na bicykli. Je jasné, že je to pre mňa spôsob, ako sa vyjadriť.

Často sa predpokladá, že tí, ktorí sa pustia do vášne až do tej miery, že sa z nej živia alebo z nej robia kariéru, vyrastali v rodine alebo so sprievodom, ktorý ju už praktizoval, že je to "normálne". Bol to váš prípad?

Nie, moja rodina sa vôbec nevenovala cyklistike. Je však pravda, že veľa ľudí, ktorí pracujú v cyklistickom priemysle, má v prvom rade spojenie s týmto prostredím. Na druhej strane, môj otec bol roky alpským lovcom a on bol ten, kto mi dal chuť na hory. Ale nie cyklistika.

Ako ste zaradili vyššiu rýchlosť, od dobrého pocitu k tomu, že ste sa do toho vrhli naplno?

V nasledujúcich rokoch bola lanovka otvorená len dva mesiace a jazdil som na nej takmer každý deň, dal alebo vzal dva dni. Inak by som jazdil v skateparku vedľa môjho domu, robil magnátov, ako ostatné deti okolo môjho domu. A potom, keď som mal asi 17 rokov, začal som súťažiť, až kým som sa v roku 2011 nedostal na majstrovstvá sveta. Zároveň ma tímy začali podporovať a radiť a ja som sa začal zaujímať o obsah, ktorý sa dá robiť okolo horskej cyklistiky. Pamätám si najmä výlet organizovaný značkou Julbo v Maroku, kde som sa spojil s ľuďmi z bicyklov MIA Santa Cruz, ktorí ma sprevádzali a vysvetlili, ako sa to robí, mimo bicykla. Práve na tej istej ceste som sa zranil. Musel som prestať bicyklovať na päť mesiacov...

Horská cyklistika priviedla Kiliana Brona do približne tridsiatich krajín

Ako ďaleko ste boli vo svojom osobnom živote?

Absolvoval som bakalársky titul v projektovom manažmente a zároveň som bol aj dobrovoľným hasičom, čo bolo môjmu srdcu naozaj blízke a tiež mi poskytlo nejaký príjem. Táto aktivita bola tiež spôsobom, ako sa trochu vrátiť späť na zem, udržať spojenie so "skutočným životom", najmä keď som začal chodiť na sériu výletov s bicyklom. Kvôli tomuto zraneniu sa ocitám nehybný, s rehabilitáciou... V dôsledku toho som začal spochybňovať svoju víziu vecí prostredníctvom cyklistiky. Snažil som sa prísť na všetky veci, ktoré ma naozaj bavili a nájsť spôsoby, ako ich skombinovať, praktizovať ich ešte viac.

Čo ste si pamätali zo svojho zoznamu?

Cyklistika, samozrejme, ale aj obrazová produkcia a cestovanie. Ako z toho urobím kúsok môjho každodenného života, mojej rutiny... Je trochu zvláštne používať tento termín, ale áno: ako dosiahnete, aby tieto tri veci spolupracovali?

Vyvinuli ste stratégiu, ako sa tým uživiť?

Nie, žiadna stratégia. Kľúčovým slovom je motivácia, vášeň. Mám vášnivý charakter a to je to, čo ma vždy viedlo k mojim cieľom. Základom bola cyklistika, ale vďaka tréningu, vytrvalosti v tomto športe, som urobil krok späť od zlých a dobrých skúseností a potom som mal možnosť stretnúť tých správnych ľudí, ktorí ma vedeli podporiť a viesť k tomu, čo robím dnes.

Mnohí z našich čitateľov sú vášniví pre cyklistiku, obrázky, cestovanie, ale existuje len jeden Kilian Bron. Prečo?

Dôležité pre mňa bolo nájsť svoj podpis. Vždy som sa snažil odlíšiť vo veciach, ktoré robím. Veľmi rád sa inšpirujem inými športovcami, dokonca aj v iných športoch, bez toho, aby som ich kopíroval. Motivuje ma však nielen robiť veci inak, ale robiť ich preto, lebo ich mám rád, pretože som pre ne vášnivý. Myslím, že k cyklistike som pristupoval ako k nástroju: perfektnému nástroju na vyjadrenie sa. Potom som si s ním spojil slová, ako napríklad Mission, čo je názov jednej z mojich webových sérií. S Misiou som si vzal bicykel, aby som utiekol do hôr, aby som našiel nové miesta... Viete, keď odchádzate, nikdy neviete, čo sa stane na ceste a kedy sa vrátite. Myslím si, že to je môj podpis, môj rozdiel, pričom si zachovávam umelecký prístup v spôsobe, akým komunikujem a zdieľam všetko, čo robíme, prostredníctvom fotografií, videí a dokonca aj článkov.

Nakoniec, na YouTube je veľa cyklistického obsahu, to isté platí pre gitary alebo autá ... Ako teda zostať originálny, keď chcete šíriť svoju vášeň, aby ste sa ňou konečne mohli uživiť?

Ak začnete tým, že sa vložíte do vlastnej bubliny, bicykla alebo čohokoľvek iného a nebudete sa rozhliadať, aby ste urobili svoju vec, nie je to správna cesta. Je dôležité byť zvedavý na to, čo sa deje vo vašom prostredí, vo vašom svete, ale tiež byť zvedavý na iné praktiky, iné veci. Zaujíma ma, čo robia iní ľudia, čítam knihy, pozerám dokumentárne filmy, rozprávam sa s priateľmi v reštaurácii, o rôznych témach a v určitom okamihu mám kliknutie, blesk a napíšem myšlienku, ktorá sa objaví v mojej hlave, potom ju vložím do poľa návrhov.

Kilian Bron stále jazdí s rovnakou intenzitou: na rovinu!

Použijete "zapnuté". Ako je váš typický tím nastavený na videoprojekt?

V ideálnom prípade existuje: filmár, chlapík, ktorý jazdí na drone v FPV (pre First Person View, poznámka redakcie) a fotograf. Môžem spomenúť Pierra Henniho a Mathieua Ruffraya, ktorí sú mojimi hlavnými kameramanmi a strihačmi, a Pierra Duponta v FPV.

A koľko partnerov alebo sponzorov vás príde podporiť na videoprojekte?

Nemyslím si, že z hľadiska partnerov na konkrétnom projekte, ako môžu influenceri. Mám asi pätnásť partnerov, ktorí ma každý rok sledujú a ktorí ma podporujú vo viac-menej veľkom meradle v závislosti od projektu. Mojím hlavným partnerom, ktorý sa najviac angažuje v mojich projektoch, je značka bicyklov Commencal. A iné nemusia nevyhnutne súvisieť s horskou cyklistikou, ako sú autá Škoda alebo hodinky Tissot, aj keď sú legitímne v cyklistike kvôli časomiere. Mám na mysli aj webovú stránku Private Sport Shop. Umožňuje mi osloviť rôzne publikum, ktoré sa nemusí nevyhnutne zaujímať o horskú cyklistiku. Berú ma k menej informovanému publiku.

Neváhate povedať, že cyklistika, ktorej sa venujete asi pätnásť rokov, sa dá vnímať ako zámienka, pas, ktorý vám otvoril svet...

Áno, bez neho si nemyslím, že by som bol schopný toľko cestovať alebo stretnúť toľko ľudí. Ale zažil by som iné veci, v iných oblastiach, pretože som celý človek. S mojou vášnivou povahou by som sa nechal viesť niečím iným.

Koľko krajín ste navštívili?

Asi tridsať. Medzi najvýraznejšie patril Nový Zéland, Namíbia alebo Kanada, Mekka horskej cyklistiky.

Bez cyklistiky by ste zašli tak ďaleko vo svojich stretnutiach alebo objavoch iných krajín?

Pravdepodobne nie. Ale na konci dňa je tento bicykel trochu ako ísť na drink a stretnúť sa s ľuďmi. Je to vtedy, keď idete na drink, že sa to všetko stane, vlastne.

Bistro je dobré, ale s trochou pohybu je to lepšie. Zahŕňajú vaše projekty každodennú rutinu, najmä fyzickú, aby ste si udržali vášeň?

Áno, pravidelne trénujem, jazdím možno 200-krát za rok a potom som stále na cyklistickom pretekárskom okruhu s hromadnými štartmi, tri alebo štyri ročne vrátane Mégavalanche, kde to tento rok opäť fungovalo dobre (Kilian skončil druhý v edícii 2021 týchto maratónskych pretekov s cestným štartom, Poznámka redakcie). V srdci som stále konkurent, dokonca aj vo svojich videoprojektoch sa neustále vyzývam. Dávam do toho všetko, čo mám.

Niektorí vášniví horskí cyklisti sú viac inšpirovaní vašimi videami a pretekmi s hromadným štartom, než vývojom niektorých profesionálnych šampiónov v zjazde. Prečo si myslíte, že je to tak?

Začnem tým, že mám veľký rešpekt voči všetkým týmto šampiónom a môžem hovoriť s niektorými z nich, ako je Loïc Bruni, ktorému vyjadrujem všetok svoj obdiv za všetko, čo dokázal urobiť, za tento prísny tréning, ku ktorému sa obmedzuje, a ktorý, naopak, kompliment opätuje. Možno inšpirujem ľudí, pretože prinášam svoj malý dotyk navyše.

Energizujúca prestávka pred jedným z piatich jazier v regióne Zermatt

Ktorý?

Zostaňte ľudskí a prístupní. Aby sa ľudia mohli rozpoznať v tom, čo robím. To je to, čo sa snažím zdieľať: "Môžete to urobiť aj vy." A keď urobím video v Turecku so všetkými teplovzdušnými balónmi, s týmito krásnymi svetlami (Follow The Light, poznámka redakcie), možno tam budete chcieť ísť, aj keď nejazdíte na bicykli. Sú ľudia, ktorí mi píšu, aby som zistil, kde to je, nie kvôli cyklistike, len aby som sa tam dostal.

Kto ťa motivuje mimo cyklistiky?

Práve teraz niekto ako Thomas Pesquet. Veľmi sa mi páčia takéto typy ľudí, ktorí hovoria veci jednoducho, aj keď robia mimoriadne veci.

Pre niektorých sa miesta, kde jazdíte, zdajú byť rovnako neprístupné ako ISS, po ktorej tento francúzsky astronaut chodí...

V skutočnosti je to jednoduchšie. Začal som na základnom bicykli, takže hlavná vec je zobudiť sa. A potom: poďme!

Instagram: @kilianbron