NAJDLHŠIE VODÁCKE PRETEKY SVETA NA PADDLEBOARDE
Najdlhší vodácky závod na svete sa koná na rieke Loire vo Francúzsku a je dlhý 725 km. Bol vypísaný pre kajaky, kanoe a tiež pre paddleboardy. Pre jednotlivcov aj štafety. Celkom sa v tomto roku zúčastnilo 68 lodí, na doskách nás vyšlo 15. Všetci pretekári boli Francúzi a len 8 bolo cudzincov. Z toho ja som bol jediný Čech.
O pretekoch som sa dozvedel vo februári 2022. Okamžite som sa prihlásil a začal poriadne trénovať. Ako tréningové minimum som si určil prejsť na boarde 300 km mesačne plus jazda na bicykli a beh. S technikou pádlovania as rýchlosťou mi pomáhal víťaz Českého pohára v paddleboardingu Ondra Petrák – majiteľ plzenskej predajne Paddle Republic , čo sa týka divokej vody mi pomohol Honza „Rotťák“ Rott majiteľ značky TAMBO a obchodu Paddleboardshop . Týmto obom borcom mnohokrát ďakujem.
Pomohlo mi tiež, že som sa už dvakrát zúčastnil za mňa najlepších pretekov Budejovice-Praha. Tento rok som bol tiež na Berounskom maratóne a pekné preteky sú tiež Lipenský maratón. V minulom roku som sa už druhýkrát zúčastnil nonstop závodu v paddleboarde na 220 km v Holandsku. Išlo o závod SUP11 Non Stop Cities, kde som skončil na treťom mieste. To mi určite tiež pomohlo k účasti v závode na Loire.
Ako už bolo povedané, závod sa jazdil vo Francúzsku na rieke Loire. Jedná sa o poslednú divokú rieku v Európe. Štartovalo sa v nedeľu 19. 6. 2022 o 6.00 hodine ráno v meste Roanne. Cieľom sa muselo prejsť v Paimboeuf najneskôr 25. 6. 2022 o 22.00 hod. Každý deň sa mohlo pádlovať od 6.00 hodín do 22.00 hodín a ďalšie ráno začať opäť pádlovať na mieste, kde išla predošlý večer doska z vody.
Oproti holandským kanálom, kde je dostupnosť k vode ohľadom občerstvovania jednoduchá, to na Loire bolo o dosť iné. Tam je neskutočné množstvo vtáčích rezervácií, kde nemôžete ani zastaviť, nieto prespať na brehu. To by sa rovnalo okamžitej diskvalifikácii. Pre cudzincov je tým závod o dosť ťažšípretože nepoznajú miestne cestičky k vode.
Preto som si viezol na nafukovacom paddleboarde, ktorý mi zapožičal už spomínaný Ondra Petrák, vybavenie na nocovanie po dva dni – jedlo, stan, varič…. Môj parťák z ČR Jirka Hrubý sa nemohol nijako dostať k vode, byť mi nápomocný s občerstvením, a preto som musel mať všetko so sebou. 10 kg záťaže navyše je v takých pretekoch, kde každý ide na plno a zo začiatku je to istá plytčina, sakra poznať.
Na štarte ma aj Jirku prekvapilo, že ostatní súťažiaci idú na ľahko iba s camelbagom a špeciálne upravenými doskami so sklopným kormidlom. Doteraz mi nie je jasné, ako sa miestni dokázali občerstvovať v takej pustatine. Aj vďaka záťaži som sa prvé 2-3 dni trápil neustálym prenášaním plytčinami a učil som sa nájsť čo najideálnejšiu stopu. Bol som ku koncu štartového poľa. Bolo to pre mňa náročné aj preto, že do 22 hodín pádlujete, potom si musíte cca do polnoci filtrovať vodu, postaviť stan a variť jedlo na druhý deň. Vstával som pred piatou hodinou ráno, aby som bol o 6. hodine na vode a išiel ďalej.
Tretí deň som sa zbavil záťaže a okamžite sa začal dostávať dopredu. Vody v rieke pribudlo, tak som si mohol dovoliť ísť od štvrtého dňa na celokarbonovej doske a dostal sa tak na krásne vydreté tretie miesto v kategórii SUP1. Denne som jazdil až 120 km. Pri rieke sa začali objavovať kempy. Support Jirka mi zaisťoval spanie, jedlo. Šance s ostatnými sa vyrovnali, keď som mal viac času regenerovať a ráno pred šiestou som bol už natešený na ďalšie pretekanie.
Posledné tri dni boli v znamení protivetra so silou až 14 m/s, čo je naozaj veľmi vysiľujúce, ale Francúz na 4. mieste bol iba 5 km za mnou, takže nebola možná ani sekunda oddychu. Teda okrem pádov na jazoch s následným zalepovaním dosky, nehovoriac o šrámoch na tele. Našťastie som mal karbónové pádlo upravené kevlarom proti poškodeniu plzenskou firmou Kajman.
Šiesty deň sa mi podarilo stiahnuť o 24 km Francúza predo mnou, Pascala Blanca, a vo víchrici zájsť 99 km, ale bolo mi jasné, že už ho nedám.
Na siedmy (posledný) deň mi zostávalo prejsť 66 km a chýbali mi 2 hodiny, aby som sa vyhol prílivu. To som ale nestihol, takže posledných 20 km som išiel proti prílivu, víchru a vlnám šialených 7 hodín. Nakoniec som tých 725 km dal za 106 hodín a umiestnil sa na konečnom 3. mieste.
Tieto jedinečné preteky sa možno budú opakovať každé 2–3 roky, podľa možností usporiadateľov. Bude fajn, keď nás bude na budúcom štarte viac Čechov a pomôžeme si. A tiež zmeníme pohľad „frantíkov“ na počet vypitých pivákov deň pred štartom, kedy za mnou prišiel usporiadateľ a začal vysvetľovať, že jedno malé pivo alebo 1 dcl vína je maximum.
Autor: Marek Šplíchal, www.padler.cz
Viac o závode Loire 725 hľadajte na www.loire725.com alebo na oficiálnom facebookovom profile .
Diskusia